História kúrie na časovej osi
Stavba kúrie
Našu kúriu si dal v rokoch 1861/1862 postaviť Gašpar Melichar Baltazár František EGERER. Baltazár sa narodil 10. januára 1836 v Boliarove ako syn Ladislava EGERERa a Amálie Patrície Viktórie LÁNYIovej.
V roku 1856 sa oženil s Emíliou JÁNIKovou (*1828 †1900), vdovou po Baltazárovi BÁRCZYm (*1817 †1849). Dá sa predpokladať, že Baltazár EGERER nechal vystavať kúriu práve pre seba a svoju manželku.
Pravdepodobne Baltazár EGERER
Doklad vlastníctva na mape
Na katastrálnej mape obce Boliarov z roku 1868 je Baltazár EGERER zaznačený ako majiteľ pozemkov č. 26 a 31 v Boliarove, na ktorých stála aj kúria a pridružené hospodárske budovy.
Katastrálna mapa obce Boliarov, 1868
Úmrtie staviteľa/prvého majiteľa kúrie
Baltazár EGERER zomrel 1. apríla 1914 v Boliarove. Skonal ako bezdetný a zanechal po sebe značné dlhy.
Jeho veritelia sa dožadovali splatenia svojich pohľadávok, čo nakoniec po prebehnutí dedičského konania medzi jeho príbuzných viedlo k dražbe jeho majetku. Licitáciu však sprevádzali aj samotné spory medzi Baltazárovými príbuznými o to, ako sa rozdelia aj dlhy po nebohom.
Nová majiteľka kúrie
Potom ako sa v roku 1915 ukončilo dedičstvo po nebohom Baltazárovi EGERERovi, jeho brat Michal EGERER prenechal Baltazárovu kúriu svojej dcére Márii EGERERovej (*1863 †1937). Zdá sa, že jej manžel Jaroslav HERRMANN (*1864) na kúriu nezískal žiadne vlastnícke práva, keďže nikdy nevystupoval v právnych dokumentoch, ktoré sa týkali prevodu a nájmu k nej patriacich nehnuteľností.
Mária EGERERová a Jaroslav HERRMANN
Manželia mali dve dcéry. Ako prvé dieťa sa im 1. apríla 1890 v Boliarove narodila Mária Terézia Irena HERRMANNová. Napriek skutočnosti, že ju nepokrstili menom Irma, sama používala hlavne toto meno a zriedkavejšie meno Mária. Irma HERRMANNová vyštudovala Uhorský kráľovský ústav pre učiteľky v Prešove. Po jeho skončení (záverečnou skúškou 23. júna 1909), na základe diplomu získala oprávnenie učiť na ľudových školách alebo viesť materskú školu. Mala istotu stáleho platu, no navyše podľa dobového úzu sa ako učiteľka nemohla nikdy vydať.
Mladšia dcéra Michaella HERRMANNová sa už nenarodila v Boliarove, ale v neďalekých Lemešanoch v roku 1896. Napriek oficiálnemu krstnému menu ju v dokumentoch už ako malú označovali ako Ella, a preto aj v neskoršom období sa podpisovala oboma variantmi mena. Nezostala slobodná ako jej sestra, ale krátko po rozpade Rakúsko-Uhorska sa 26. decembra 1918 v Kecerovských Pekľanoch vydala za inžiniera Uhorských kráľovských železníc Józsefa Ferenca SCHWANFELDERa (*1888 †1949). Od 21. januára 1936 sa zmenilo priezvisko Elly SCHWANFELDERovej na SZÉCSENFALVIOvú, pretože jej manžel Ferenc SCHWANFELDER požiadal o zmenu priezviska.
Sestry HERRMANNové v kúrii
Nízka akceptácia Jaroslava HERRMANNa zo strany jeho šľachtických príbuzných sa ukázala zrejme aj pri dedičskom konaní po jeho manželke Márii EGERERovej. Z neskoršieho predaja z júla 1937 by sa dalo usudzovať, že jej pozemky zdedili len jej dve dcéry a s tým aj dlhy po matke a nutnosť vyplatiť nevyrovnané daňové pohľadávky.
Majiteľkou kúrie sa stala Irma HERRMANNová, ktorá s prestávkami bývala v kúrii so svojou sestrou Ellou, až do svojej smrti.
Irma a Ella HERRMANNové (dámy v okuliaroch) s rodinou. Boliarov, 1959
Ella SZÉCSENFALVIová dedí kúriu
Irma HERRMANNová zomrela 14. apríla 1971 vo svojom dome č. 6 v Boliarove na mozgové krvácanie a pochovali ju 16. apríla 1971 na tunajšom cintoríne.
Podľa testamentu Irmy HERRMANNovej sa mal dedičom stať jej synovec doktor Ferenc SZÉCSENFALVI z Dunaújvárosu, ale ten sa 25. augusta 1971 v Košiciach všetkého majetku vzdal v prospech svojej matky a obyvateľky Boliarova Michaelly SZÉCSENFALVIovej.
Pohľad na kúriu v 80. rokoch 20. storočia
Koniec vlastníckej línie rodu EGERER
Spojitosť objektu s pôvodnou rodinou jej stavebníkov sa definitívne uzavrela 12. septembra 1986. Vtedy v Košiciach podpísal Ferenc SZÉCSENFALVI kúpno-predajnú zmluvu na dom a pozemok v Boliarove, ktorý získal po svojej nebohej matke Michaelle SZÉCSENFALVIovej rodenej HERRMANNovej v rámci dedičského konania v roku 1984.
SZÉCSENFALVI odpredal uvedené nehnuteľnosti Košičanom Michalovi OSIFČÍNOVI a jeho žene Vilme OSIFČÍNOVEJ rodenej KONKOĽOVSKEJ; a obyvateľom mestskej časti Košíc – Šace Jánovi RASLAVSKÉMU a jeho žene Viktórii RASLAVSKEJ, rodenej KONKOĽOVSKEJ.
Prvé výskumy
V roku 2022 naše občianske združenie získalo finančnú podporu Košického samosprávneho kraja, v rámci programu Terra Incognita. Táto podpora nám umožnila v spolupráci s odborníkmi realizovať:
- Dendrochronologický výskum kúrie (Ing. Tomáš KYNCL)
- Architektonicko-historický výskum kúrie (Mgr. Michaela HAVIAROVÁ, PhD., Mgr. art. Tomáš HAVIAR)
- Archívny výskum histórie kúrie a zachovaného súkromného archívu rodu Egerer (Mgr. Tomáš JANURA, PhD.)
Prvá kniha "TAJEMNI LIST"
S pomocou prvej finančnej podpory Košického samosprávneho kraja (Terra Incognita) sa nám podarilo knižne vydať vydať výskum a interpretáciu jedného z dokumentov z egererovského rodinného archívu, ktorý nám predajcovia zanechali v kúrii.
Naša prvá publikácia má názov Tajemni list. Jedná sa o súbor básní písaných v šarišskom nárečí, obsahovo súvisiacich s revolučnými udalosťami na východnom Slovensku v rokoch 1848/1849. V kontexte týchto pohnutých čias sa odhaľuje aj časť životného príbehu prvých majiteľov kúrie, Baltazára a Emílie EGERERovcov.
NÁRODNÁ KULTÚRNA PAMIATKA
Aj vďaka realizovaným výskumom sa nám podarilo skompletizovať žiadosť o zaradenie kúrie Baltazára EGERERa do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
V roku 2023 sme sa dočkali úspechu a naša kúria sa stala NÁRODNOU KULTÚRNOU PAMIATKOU.
Druhá kniha "MAJETKY A MEDICÍNY PÁNOV Z BOLIAROVA"
V roku 2024 sa nám podarilo získať finančnú podporu Ministerstva kultúry SR v rámci programu Fondu na podporu umenia. Tá nám umožnila v rokoch 2024/2025 realizovať a prezentovať komplexný výskum ďalšieho rukopisného dokumentu z egererovského rodinného archívu.
Druhá nami vydaná publikácia s názvom Majetky a medicíny pánov z Boliarova predstavuje dokument pozostávajúci z dvoch častí:
- súpisu majetku v niekoľkých obciach na východnom Slovensku a v Maďarsku.
- súboru receptov na lieky a návodov ako postupovať pri liečení rôznych neduhov, písaných z prevažnej časti v latinčine, ale v menšom počte aj v šarišskom nárečí, po maďarsky, a tiež v kombinácii s nemčinou. V receptoch sa nachádzajú dobové (odborné i ľudové) merné jednotky a alchymistické symboly. Malý počet predpisov predstavuje zaujímavé postupy ľudového liečiteľstva.
Publikácia zároveň odhaľuje ďalší zaujímavý príbeh časti EGERERovskej rodiny, ktorá bola manželskými zväzkami prepojená s o niečo významnejším rodom KECZER.
Získanie finančnej podpory OBNOVME SI SVOJ DOM
V roku 2025 sme získali podporu Ministerstva kultúry SR v rámci programu OBNOVME SI SVOJ DOM. Zo získanej podpory v roku financujeme v rokoch 2025/2026 projekt základov stavby - časti projektu pre celkovú pamiatkovú obnovu a rekonštrukciu stavby kúrie.